Kořistí v Kaddáfího harému | Smutná pravda, ale zlé spracovanie

Prvé rande sú vždy zvláštne. Nervózne pohľady, motýle v žalúdku. Keď však Surajju doviedli do Kaddáfího paláca, určite nečakala nič z toho a ešte menej to, čo malo nasledovať.

Prvá časť knihy Kořistí v Kaddáfího harému rozpráva príbeh Surajji. Jej krátke detstvo, posledný deň v škole, keď si ju Kaddáfí vybral…Do svojho háremu, do jeho postele. Surajjin príbeh zaberá asi polku už aj tak útlej knihy a ja som si nemohla pomôcť, prišlo mi to krátke.

Čítala som o útekoch z koncentráku, o deťoch, ktoré znásilňovali od ich troch rokov. Viem, že spomienky bolia a málokto zachádza do detailov, no niekedy sú proste treba. Surajjin príbeh pôsobí ako čistá reportáž. Dôležité sú miesta a dátumy, ľudia, ktorí boli do toho zapletení, no zabúda na jedno. Emócie.

„Viem, že spomienky bolia a málokto zachádza do detailov, no niekedy sú potrebné.“ 

Možno za to môže aj štýl samotnej autorky, ktorá sa roky živí ako novinárka. Surajja na mňa miestami pôsobila ako bezduchý stroj. Prišla som, znásilnil ma, tancovala som mu, odišla som a ráno opäť. Prišla som, znásilnil ma, tancovala som mu a šla spať. Príšerná asi päťročná rutina, no cítila v sebe nejaký vzdor? Odpor? Iste, každá žena by ho cítila! Prečo to teda autorka nemohla vystihnúť?!

Surajjin príbeh bol poskladaný ako pre súd, ktorý si nikdy nemohla vymáhať, keďže diktátora zvrhli a zabili skôr, než mohol byť postavený pred spravodlivosť. Slabo informatívne spracovaný, neustále opakovanie rovnakých fráz a viet, až človek mal pocit, že zase toľko sa toho nestalo… A to je zle! Veľmi, veľmi zle!

Surajjin príbeh je isto hodný zaznamenania, no potreboval by lepšie spracovanie. Ak ste už čítali niečo podobné, viete, že tieto romány sa nikdy nepíšu prehnane sentimentálnym spôsobom. Lenže Surajja nedokázala svoje skúsenosti podať tak, aby si ich svet zapamätal.

„Čo všetko sa dialo za Kaddáfího zavretými dverami? Kam až siahajú chute zvrhlíkov?“

Bohužiaľ, aj po vydaní tejto knihy budú ľudia Kaddáfího vidieť skôr ako človeka, čo spáchal príšerné vojnové zločiny, než muža zneužívajúceho sex ako najsilnejšiu zbraň. Jeho rukami si údajne prešli ženy, deti i muži! To sa však dozvedáme len z pár viet, mnohé ostáva len v náznakoch a ostatné si obete so sebou odnesú do hrobu. Čo všetko sa dialo za Kaddáfího zavretými dverami? Kam až siahajú chute zvrhlíkov? Odvážnym pomôže aspoň predstavivosť…

Druhá polovica knihy je menej drastická, no omnoho zaujímavejšia. Spovede ďalších ľudí potvrdzujú Surajjin príbeh a dodávajú mnohé ďalšie. Netýkajú sa iba sexuálneho zneužívania žien, no zameriavajú  viac na život, ktorý sa viedol pod Kaddáfím. Aké prostriedky používal na udržanie si dievčat, vydieranie rodín, pravdu o ženskej garde, ktorá stála vždy po jeho boku.

Ukážka: „Tohle všechno jen proto, abych pozdravila papa Muammara? A kdy se vrátím k rodičům?“ „Potom. Nejdřív musíš pozdravit svého pána.“ Daly mi tanga – nikdy jsem nic podobného neviděla, bílé saténové šaty s rozparky na stranách a hlubokým výstřihem vpředu i vzadu.

Prečítaj si viac úryvkov z knihy!

Kniha sa veľmi nemení, no v drobných rozkúskovaných príbehoch mi celý reportážny štýl sedel viac. Každou reportážou však neodhaľujte iba škaredé skúsenosti nevinných žien. V krajine, kde je nezákonný mimomanželský sex, viac bolesti znásilneným ženám spôsobuje práve rodina. Práve priblíženie vnímania rodín znásilnených žien v Líbyi bolo pre mňa aspoň trochu šokujúce. Vážne sa bratia znásilnených žien cítia oprávnení ich zabiť?

Kniha totiž okrem vykreslenia kultúrnych rozdielov skutočne nemá čím iným šokovať. Maximálne ľudí, ktorí chodia po svete so zatvorenými očami. Že by sa toto nemohlo diať v dvadsiatom prvom storočí? V Európe by k niečomu podobnému nikdy nedošlo? Ja nežijem v tých ilúziách…

„Práve priblíženie vnímania rodín znásilnených žien v Líbyi bolo pre mňa aspoň trochu šokujúce.“

Kniha by mohla nadchnúť ľudí, čo si nedávne udalosti v Líbyi pamätajú, či sa o ne zaujímali. Na rozšírenie obzorov, super! No ako svedectvo zneužívanej ženy? Dielo je skôr chabým výkrikom o pozornosť. Surajja v istom momente stratila všetky moje sympatie a ja sa len stále pýtam, ako to autorka mohla dopustiť? Vážne toho Surajja ani nebola hodná? Alebo to je tým mizerným spracovaním?  Obávam sa, že tak trochu za to môže oboje…

Zo všetkých kníh, čo som zatiaľ o podobných témach čítala, Kořistí v Kaddáfího harému bola najslabšia, najmenej detailná a s najmenšou výpovednou hodnotou. Ak ste ešte do podobných tém nevkročili, mohol by to teoreticky byť dobrý začiatok, lebo celý príbeh si necháva značný odstup od toho, ako asi vyzerala realita. Ak vás však zaujíma koncept, no viete, že by táto kniha nebola pre vás, pozrite si zoznam kníh, ktoré som pre vás vybrala a isto nebudete sklamaní!

Čitatelia napísali

Tinoušek: Velice dobrá kniha popisující mnoho osudů lidí, kteří museli žít za dob vlády šíleného Kaddáfího. Skvělé svědectví, psáno čtivě, i když téma knížky rozhodně není veselé. (databezeknih.cz)

Olla: Mně se ta kniha nelíbila. Připadala mi moc nadsazená. Nevím, jaký byl Kaddáfí v soukromí, ale tohle líčení mi připadá přitažené za vlasy. Knih s touto tématikou je na našem trhu nepřeberné množství a všechny jsou vlastně na jedno brdo. Muslimové holt cítí a konají jinak. Za Kaddáfího byla Lybie prosperujícím státem, což se ovšem nelíbilo strýčkovi Samovi. Tak jim tam vnutil demokracii po americku a jak to tam nyní vypadá, ví snad každý. (databezeknih.cz)

 

Podobné knihy

Druhá svetová vojna doniesla mnohé smutné príbehy. Ako dopadli židia na Slovensku? Malebný a smutný príbeh rodiny z Lučenca, o tom. Viola vraví: „Každý večer, keď myslím na svojich drahých, ktorí už nežijú, si hovorím: Ako si to mohla prežiť? Sama neviem. Bolo to naozaj iba o šťastí a náhode.“

Recenzia čoskoro

Nočné mory nikdy nie sú tak zlé. Väčšinou stačí len silné uštipnutie. Ale čo ak tento sen prežívala len jedna z mnohých ja? Skutočný príbeh týraného dieťaťa, ktoré kruté zaobchádzanie a ponižovanie rozštiepi. Schizofrénia, alkohol, aj to je daň za veci, o ktorých sa na verejnosti mlčí. Nezatvárajte oči ako mnohí v živote Angely!

Prečítajte si recenziu!

Ako deväťročná sa Čijo dostala do domu neznámeho muža. Jej záchranca ale nie je hrdinom, za svoj dlh musí platiť. Dostáva sa do učenia miestnych gejš. Odvtedy je jej život len trápenie a neistota. Sakury však opäť vykvetú, dievča rastie a spoznáva taje tohto prastarého učenia i lásku. Má však gejša na ňu nárok?

Recenzia čoskoro

Pomohla ti Imaginaria? Zdieľaj!

Ak áno, pripoj sa k ďalším čitateľom, ktorí šíria kvalitný obsah. Zdieľaj ho a pripoj sa k fanúšikom Imaginaria.sk na našom Facebooku. Stretneme sa u ďalšieho článku!

Pozitíva

  • dobré pre citlivejších, pretože kniha je takmer bez emócií
  • krátke príbehy v druhej polovici
  • rozširuje obzory v iných kultúrach

Negatíva

  • chladný reportážny štýl
  • málo detailov, väčšinu si človek len domýšľa
  • pre štýl som nedokázala súcitiť s hlavnou hrdinkou

Komu sa bude páčiť?

Knihu si vážim. Žiadny príbeh znásilňovaných žien by nemal byť zhadzovaný, no pravda je, že kniha trpí svojím prevedením. Preto knihu odporúčam ľuďom, čo sa zaujímali o dianie v Líbyi. Krátke svedectvá v druhej polovici pekne dopĺňajú hlavný príbeh a z knihy sa dá dozvedieť viac o živote v tejto krajine počas Kaddáfího vlády. No okrem toho? Ak sa zaujímate o podobné témy, prezrite si zoznam odporúčaných kníh.
4.6

Nič moc

Spracovanie témy - 4
Autorov štýl - 2
Vykreslenie postáv - 4
Zvládnuteľné pre psychiku - 10
Uveriteľnosť a celkový dojem - 3

Napíšte komentár

Emailová adresa nebude nikde zverejnená. Okná označené * je povinné vyplniť.

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

*

Lost Password