Mal to byť jednoduchý deň. Predať dom, zabudnúť na problémy s matkou a nezmeškať zase večeru s priateľom. Tri banálne plány, ktoré prerušila jedna biela dodávka. Kto mohol tušiť, že muž v nej bude psychopat?
Po mnohých skutočných príbehoch som chcela vedieť, ako o téme znásilňovania a únosu žien uvažujú spisovatelia. Je ťažšie si príbeh vymyslieť či vypočuť? Realita isto býva krutejšia než najdivokejšie predstavy, no práve absencia bolesti dovoľuje vytvoriť príbehy, ktoré vyznejú ďaleko strašidelnejšie.
Nezvestná sa dejom nelíši od mnohých. Annie je obyčajná žena. Jej život sa mení v jedinom okamžiku. Očarujúci muž prestáva byť tak šarmantný, keď jej k chrbtu pritlačí zbraň a donúti ju nastúpiť do auta. Má pre ňu pripravený nový domov so striktnými pravidlami. To prvé bude, že budú dokonalá rodina. S dieťaťom, ktoré nebude môcť spoločnosť pokaziť…
„Nezvestná dokonale vykreslila pohľad psychopata, ale aj obete.“
Spisovateľka, Chevy Stevens, nás aspoň ušetrila jedného strachu. Kniha je písaná skrz pohľad hlavnej hrdinky po traumatickom zážitku väznenia. Annie rozpráva svoj príbeh psychologičke, ale doktorka sa počas celého príbehu neobjaví. Už na začiatku dova Annie jasné ultimátum: nepotrebuje žiadne múdra, jediné slovo a rozprávanie končí.
Vďaka tomu vieme, že hrdnika svoje trápenie prežije, ale tam príbeh nekončí. Polícia ju straší: “Páchatelia sú často blízke osoby obete.” Annie nemala žiadnych nepriateľov, ale stále sa bojí. Čo ak ten deň únosu nebola náhoda?
„Vždy som bola hrdá na svoju vnútornú silu a nikomu sa ma nepodarilo zmeniť, až napokon on to dokázal. V knihách sa píše, že sme pánmi svojho osudu a že naše názory sa odzrkadľujú v našich činoch. Človek by vraj mal myslieť pozitívne a život bude ružová záhrada. Žiaľ, nie je to tak.“
Opisy v knihe sú najdetailnejšie, aké som si pri tomto druhu kníh zažila. Povahy ľudí sú natoľko uveriteľné, že často som si musela od knihy oddýchnuť a upokojiť sa. A to vám povie, že nie som žiadna bábovka!
Bola som otrokyňou v satanistickej sekte má ešte vážnejšiu tému. Mala by byť drsnejšia, keďže znásilňovanie sa týka už ročných detí a predsa svojim jazykom a spracovaním nie je tak krutá. Možno jemnejší ekvivalent na tento príbeh je Izba, ale tam príbeh zas nie je tak kvalitne vyrozprávaný, keďže sa musíte zmieriť s otravným detským rozprávačom, ktorý vlastne netuší čo sa s jeho mamou deje…
Nezvestná dokonale vykreslila pohľad psychopata, ale aj obete, ktorá nie vždy zažíva muky. Občas sa človek teší dotyku, keď je odrezaný od hocijakého kontaktu. Rád rozoberá s páchateľom dobré knihy, keď je to jediný občasný druh zábavy… Musím, za to Chevy Stevens pochváliť! Za vykreslenie života s väzniteľom, ale aj to ako sa k únosom stavia spoločnosť.
Nepracovať nepripadá do úvahy. Nechceš sa stýkať s ľuďmi, ale bez toho sa žiť nedá? Desia ťa muži, tak si nájdeme niekoho bez psychických problémov. Nezvestná ukazuje ako hlas obetí pomaly doznieva, až ich média prestanú považovať za zaujímavé. Nik nevie ako tieto žeby nakoniec dopadli. Nik to vedieť nechce…
„Chevy Stevens ukazuje, ako sa k únosom stavia spoločnosť.“
Moje jediné rozpaky nad knihou sa týkajú konca. Prišiel mi mierne pritiahnutý za vlasy. Po realisticky vykreslenom deji sa mi nezdal uveriteľný, ale Nezvestná tým dostala poriadne neodhadnuteľnú zápletku, trochu akcie a tajomstva, ktoré jej dávajú body k dobru… Chcem len povedať, že osobne mi koniec nesadol.
Ak sa nebojíte, choďte do toho. Nezvestná je plná napätia, pekných myšlienok a rozhodne je to jedno z tých lepších spracovaní podobných príbehov. Ako vždy odporúčam nezatvárať pred podobnými vecami oči. Práve vaša všímavosť môže zachrániť nejeden ľudský život!
