• Posvieťme si na to!

Kořistí v Kaddáfího harému odhaľuje smutnú pravdu, ale nudným spôsobom

Prvé rande sú vždy zvláštne. Nervózne pohľady, motýle v žalúdku. Keď však Surajju doviedli do Kaddáfího paláca, určite nečakala nič z toho a ešte menej, že sa stane kořistí v Kaddáfího harému.

Prvá časť knihy Kořistí v Kaddáfího harému rozpráva príbeh Surajji. Jej krátke detstvo, posledný deň v škole, keď si ju Kaddáfí vybral…Do svojho háremu, do jeho postele. Surajjin príbeh zaberá asi polku už aj tak útlej knihy a ja som si nemohla pomôcť, prišlo mi to krátke.

Čítala som o útekoch z koncentráku, o deťoch, ktoré znásilňovali od ich troch rokov. Viem, že spomienky bolia a málokto zachádza do detailov, no niekedy sú proste treba. Surajjin príbeh pôsobí ako čistá reportáž. Dôležité sú miesta a dátumy, ľudia, ktorí boli do toho zapletení, no zabúda na jedno. Emócie.

„Kam až siahajú chute zvrhlíkov?“

Možno za to môže aj štýl samotnej autorky, ktorá sa roky živí ako novinárka. Surajja na mňa miestami pôsobila ako bezduchý stroj. Prišla som, znásilnil ma, tancovala som mu, odišla som a ráno opäť. Prišla som, znásilnil ma, tancovala som mu a šla spať. Príšerná asi päťročná rutina, no cítila v sebe nejaký vzdor? Odpor? Iste, každá žena by ho cítila! Prečo to teda autorka nemohla vystihnúť?!

Surajjin príbeh bol poskladaný ako pre súd, ktorý si nikdy nemohla vymáhať, keďže diktátora zvrhli a zabili skôr, než mohol byť postavený pred spravodlivosť. Slabo informatívne spracovaný, neustále opakovanie rovnakých fráz a viet, až človek mal pocit, že zase toľko sa toho nestalo… A to je zle! Veľmi, veľmi zle!

Surajjin príbeh je isto hodný zaznamenania, no potreboval by lepšie spracovanie. Ak ste už čítali niečo podobné, viete, že tieto romány sa nikdy nepíšu prehnane sentimentálnym spôsobom. Lenže Surajja nedokázala svoje skúsenosti podať tak, aby si ich svet zapamätal.

Bohužiaľ, aj po vydaní tejto knihy budú ľudia Kaddáfího vidieť skôr ako človeka, čo spáchal príšerné vojnové zločiny, než muža zneužívajúceho sex ako najsilnejšiu zbraň. Jeho rukami si údajne prešli ženy, deti i muži! To sa však dozvedáme len z pár viet, mnohé ostáva len v náznakoch a ostatné si obete so sebou odnesú do hrobu. Čo všetko sa dialo za Kaddáfího zavretými dverami? Kam až siahajú chute zvrhlíkov? Odvážnym pomôže aspoň predstavivosť…

„Kniha Kořistí v Kaddáfího harému šokuje len ľudí, čo neustále privierajú oči nad svetom“

Druhá polovica knihy je menej drastická, no omnoho zaujímavejšia. Spovede ďalších ľudí potvrdzujú Surajjin príbeh a dodávajú mnohé ďalšie. Netýkajú sa iba sexuálneho zneužívania žien, no zameriavajú  viac na život, ktorý sa viedol pod Kaddáfím. Aké prostriedky používal na udržanie si dievčat, vydieranie rodín, pravdu o ženskej garde, ktorá stála vždy po jeho boku.

Kniha sa veľmi nemení, no v drobných rozkúskovaných príbehoch mi celý reportážny štýl sedel viac. Každou reportážou však neodhaľujte iba škaredé skúsenosti nevinných žien. V krajine, kde je nezákonný mimomanželský sex, viac bolesti znásilneným ženám spôsobuje práve rodina. Práve priblíženie vnímania rodín znásilnených žien v Líbyi bolo pre mňa aspoň trochu šokujúce. Vážne sa bratia znásilnených žien cítia oprávnenie ich zabiť?

„Potom. Nejdřív musíš pozdravit svého pána.“ Daly mi tanga – nikdy jsem nic podobného neviděla, bílé saténové šaty s rozparky na stranách a hlubokým výstřihem vpředu i vzadu.

Annick Cojean (Kořistí v Kaddáfího harému)

Kniha totiž okrem vykreslenia kultúrnych rozdielov skutočne nemá čím iným šokovať. Maximálne ľudí, ktorí chodia po svete so zatvorenými očami. Že by sa toto nemohlo diať v dvadsiatom prvom storočí? V Európe by k niečomu podobnému nikdy nedošlo? Ja nežijem v tých ilúziách…

Kniha by mohla nadchnúť ľudí, čo si nedávne udalosti v Líbyi pamätajú, či sa o ne zaujímali. Na rozšírenie obzorov, super! No ako svedectvo zneužívanej ženy? Dielo je skôr chabým výkrikom o pozornosť. Surajja v istom momente stratila všetky moje sympatie a ja sa len stále pýtam, ako to autorka mohla dopustiť? Vážne toho Surajja ani nebola hodná? Alebo to je tým mizerným spracovaním?  Obávam sa, že tak trochu za to môže oboje…

„Kořistí v Kaddáfího harému vytvára od témy znásilňovania odstup“

Zo všetkých kníh, čo som zatiaľ o podobných témach čítala, Kořistí v Kaddáfího harému bola najslabšia, najmenej detailná a s najmenšou výpovednou hodnotou. Ak ste ešte do podobných tém nevkročili, mohol by to teoreticky byť dobrý začiatok, lebo celý príbeh si necháva značný odstup od toho, ako asi vyzerala realita. Ak vás však zaujíma koncept, no viete, že by táto kniha nebola pre vás, pozrite si zoznam kníh, ktoré som pre vás vybrala a isto nebudete sklamaní!

Pomohla ti Imaginaria? Zdieľaj!

Ak áno, pripoj sa k ďalším čitateľom, ktorí šíria kvalitný obsah. Zdieľaj ho a pripoj sa k fanúšikom Imaginaria.sk na našom Facebooku. Stretneme sa u ďalšieho článku!

Tento článok napísal:
Veronika Šašalová

Milujem dobré príbehy a hľadám ich všade. V knihách, hrách, filmoch, anime, komiksoch aj na internete. Už desať rokov blogujem, som jednou z autoriek Protipólu a knihy L3g3ndy. Písala som pre portál Čítaj.to a momentálne ma nájdete na stránke Imaginaria.sk.

Všetky články tohto autora
Napíš komentár

Instagram has returned empty data. Please authorize your Instagram account in the plugin settings .
Tento článok napísal: Veronika Šašalová

Veronika Šašalová

Milujem dobré príbehy a hľadám ich všade. V knihách, hrách, filmoch, anime, komiksoch aj na internete. Už desať rokov blogujem, som jednou z autoriek Protipólu a knihy L3g3ndy. Písala som pre portál Čítaj.to a momentálne ma nájdete na stránke Imaginaria.sk.

Skúste ma nájsť na:

Stratená v tomto pretechnizovanom svete som nikdy nenašla sociálnu sieť, na ktorej by som vydržala. Nechcete si nájsť čas a napísať mi list?