Slovo „sebaláska“ sa málokedy spája s niečím príjemným. Aké ľahké je pre nás nahradiť ju slovom egocentrizmus, sebeckosť, narcizmus. A ak ste ako väčšina mojich priateľov, pravdepodobne sa čudujte, prečo čítam učebnicu o masturbácií…

Je pravda, že pri vyhľadávaní knihy sa až pozoruhodne rýchlo dostanete k článkom a knihám o sexe, touto vás však budem musieť sklamať. Miesto dotykov sa budeme venovať jednoduchej fráze: „Mám ťa rád/rada.“

Je to celkom ľahké nie? Touto vetou obdaruvávame svoje rodiny, deti, priateľov, domácich maznáčikov, možno milencov a našich partnerov a ja to robím vám: „Mám rada všetkých svojich čitateľov!“

Povedzte to: „Mám ťa rád/rada!“ Och, aké zlaté! Ďakujem! Teraz to skúste zmeniť: „Mám sa rád/rada.“ Akosi to ide horšie pomedzi zuby, všakže? Milovať iných je zdá sa ľahšie, než milovať sám seba. Či ale stojí za to mať rád túto knihu, to už je otázne..

Učebnice sebelásky je prvou odbornou knihou v Českej republike, ktorá sa zaoberá našou vnútornou komformitou, dobrým vzťahom k sebe samému, rešpektovaním našich pocitov a schopností, ktoré by sme mali využívať v náš prospech bez výčitiek a strachu.

„Milovať iných je zdá sa ľahšie, než milovať sám seba. Či ale stojí za to mať rád túto knihu, to už je otázne…“

Názov ani zďaleka neklame. Ak po knihe siahnete, naozaj nájdete 15 cvičení a 10 meditácií na rozvoj pocitu sebaistoty a sebalásky v našom bežnom živote.

Neviem, či je táto téma jednoduchá, alebo sa autorka naschvál snažila vytvoriť knihu, ktorú by pochopil každý, no z môjho pohľadu bola občasne spracovaná tak, že by bolo vhodnejšie na obálku umiestniť zátvorku: „Návod pre idiotov“.

Osobne nechcem zhadzovať tému ani proces, akým sa človek dostáva k úprimnému prijatiu samého seba, pretože stačí otvoriť oči a rozhliadnuť sa okolo seba (ak aj nestačí začať od seba). Mnoho ľudí dnes trpí komplexmi, nízkym sebavedomím.

„Zlyhávame v tých istých situáciach, lebo naše telo, a hlavne naša ,myseľ, radšej využije zastaranú dráhu, ktorú pozná.“

Vo svojom vnútri sme stále tie vystrašené deti, ktoré dostali po prstoch za veci, ktorým poriadne ani nerozumeli. Miesto toho, aby sme sa v dospelosti od týchto trestov odpútali, nastavili sme si program výčitiek a sebatrýznenia.

Zlyhávame v tých istých situáciach, lebo naše telo, a hlavne naša ,myseľ, radšej využije zastaranú dráhu, ktorú pozná. Všemožne nás vtlačí do tejto nekončiacej slučky, než aby sme poškodili autoritu našich rodičov, či si uvedomili, že mnoho chýb a zničených príležitostí sme mohli tak ľahko obísť…

Áno, je to ťažké. No ani zaujímavá téma nezaručí dobrú knihu.

„Uvádza mnoho príkladov z bežného života, z praxe, workshopov- väčšinu na posledných stranách knihy.“

Osobne knihu hodnotím horšie, lebo mnohokrát som sa dostala do rozbroju názorov, na ktoré som nedostala dostatočne pádne argumenty. Lucie Kolaříková uvádza mnoho príkladov z bežného života, z praxe, workshopov- väčšinu na posledných stranách knihy, a tak na nejaké bližšie rozdelenie/vysvetlenie musíte zväčša čakať, čo ma vedelo rozčúliť do nepríčetnosti.

Ako potom nebrať jej slová ako zhluk náhodných myšlienok? Dostala som veľa príležitostí na pochybnosti, a keby som sa nerozhodla zaťať a dočítať to dokonca, ostanem v presvedčení, že čítam jeden blábol za druhým. Kniha mohla byť dobrá, keby ju napísal niekto iný…

„Medzi toľkými zahraničnými knihami zapadne pod vrstvu prachu všednosti a nezáujmu.“

Položme si ruku na srdce. Na trhu je kvantum kníh hlásajúcich, že zmenia vaše život k lepšiemu a medzi toľkými zahraničnými knihami zapadne pod vrstvu prachu všednosti a nezáujmu.

Učebnice sebelásky mala aj veľa dobrých aspektov, zaujímavých myšlienok, ale ak by som hľadala niečo o sebaláske, nízkom sebavedomí a ďalších problémoch ako ostýchavosť, ťažké nadväzovanie vzťahov, programe výčitiek, perfekcionizmu, siahnem radšej po Tichu (mĺkvej sile introvertov) od Susan Cainovej, knihe ušitej pre mňa ako na mieru.

„Pri jej čítaní som nepocítila záchvev tela:“Áno, toto mi chýba, prosím všímaj si ma, pokús sa mi to dať.“ Pri Tichu som plakala! Šťastným oslobodzujúcim plačom uvedomenia.“

Zaujímajú ma „programy“ a prečo ľudia podľa nich fungujú? Vedľa je Stephen Grosz a jeho Skúška životom. Sú to knihy, ktoré sa o niečo opierajú, rozoberajú každý svoj názor do detailu a z každej strany, aby obhájili: „Áno, takto to naozaj funguje!“

Učebnice sebelásky ma bohužiaľ nepresvedčila. Pri jej čítaní som nepocítila záchvev tela:„Áno, toto mi chýba, prosím všímaj si ma, pokús sa mi to dať.“ Pri Tichu som plakala! Šťastným oslobodzujúcim plačom uvedomenia, takže ak by som mala vybrať väčšiu spisovateľku, hádajte koho by som volila!

Knihy odporúčané Imaginariou:

Skúška životom | O tom, čo zostáva nevypovedané

Ticho | Skrytá sila introvertov

Máš k článku otázku alebo pripomienku?

Páčil sa ti tento článok? Chceš sa podeliť o svoje dojmy z knihy? Je pre teba ľahké mať rád sám seba? Myslíš, že je dôležité byť so sebou spokojný? Napíš mi do komentárov. Odpovedám a teším sa na všetky názory!

Good

  • Dobrá téma
  • Cvičenia a meditácie

Bad

  • Žiadalo by si lepšie prepracovanie
  • Na príklady a odpovede často čakáte

Summary

Mať sa rád je pre mnohým jedna z najnáročnejších vecí, ktoré treba urobiť. Je ťažké sa zmieriť s chybami či pripustiť, že za mnohé "programy" môžu naši milovaní rodičia. Ja osobne odporúčam každú knihu, ktorá by vás k tomu mohla doviesť. Pre čitateľov z Česka, ktorí majú možnosť prihlásiť sa aj na kurzy, je to skvelá príležitosť oboznámiť sa s prácou Lucie Kolaříkovej a knihu odporúčam, avšak pre ostatných, radšej radím rozhliadnuť sa v kníhkupectve niekde inde. Pre introvertov rozhodne spomínané Ticho (Susan Cain).
4.4

Nič moc

Štýl autora - 4
Príklady zo života - 6
Štatistiky a výskum - 4
Nájdenie odpovedí - 4
Využitie v praxi - 4

2 komentáre

  1. Tak toto téma sebelásky posledních pár měsíců probíráme až příliš často a je to až příliš bolestivé, protože se to netýká nás, ale toho, co vidíme, a máme z toho deprese. Není moc pěkné dívat se na někoho, kdo je úžasný a zasloužil by všechnu lásku světa, zatímco on sám sebe nenávidí a nevidí smysl v tom, že žije. Vždycky jen sedíme a říkáme si (pardon za to množné číslo, jsme takové čtyři a vedeme tyhle „filozofické“ myšlenky docela často…), že by bylo úžasné, kdyby ta dotyčná osoba mohla sama sebe vidět našima očima. Ale nemůže, protože je příliš mnoho lidí, kteří jsou slepí idioti a způsobují bolest. Plácám, pardon.

    Ale abych nemluvila z cesty. Já osobně si myslím, že není žádná příručka, žádný návod ani nijaká byť jen nejmenší pomoc k tomu, aby člověk sám sebe začal milovat, pokud se opravdu nenávidí. Může mu milion lidí zopakovat, že by měl, že si to zaslouží – může dokonce přečíst tisíc knih. Nic nepomůže, pokud se ten člověk sám se sebou nedokáže smířit a… rozumíš. Prostě si řekne „hm, bylo by krásné, kdybych uměl být takovým člověkem“. Ale nestane se to. Je to jen přání. Myslím si, že toto není něco, co by mohla spravit kniha.

    Ale. Na druhou stranu: Nic není nemožné, to bych měla vědět po těch více než dvaceti letech života.

    Reply
    • Viem, čo tým myslíš Lula. Ono je pravda, že človek hlavne vždy musí začať sám od seba, ale myslím, že keď už niekto siaha po knihách, má tam aspoň nejakú tú vnútornú snahu. Na niekoho to zaberá (aspoň na chvíľku), na iných vôbec. Práve mám aj pripravený článok o motivačných knihách, ktorý čaká na vypustenie… Ich téma je dosť kontroverzná.

      Občas aj príliš veľká opora škodí. Človeku je predhadzované, ako si to zaslúži a môže to pôsobiť omnoho demotivujúcejšie. Zmierenie aj šťastie prichádza z vnútra z každého z nás. No zase nedokážem už yvrdiť, že tieto knihy úplne nezaberajú. Odvolám sa zas na Ticho, ktoré tu tak stále spomínam. Tá kniha mi dala nový pohľad na svet a utvrdila ma vo veciach, ktoré som sama cítila. Na konci je úžasná myšlienka o dohode, ktorú má každý uzavrieť sám so sebou a ja som ju dodržala. Vďaka tomu sa mi úplne prevrátil život naruby, k tomu, čo som sa aj snažila priblížiť, len som nevedela ako…

      Reply

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

*

Lost Password