Podčiarkovanie a písanie do knihy- čin s následkom trestu smrti?

Rady a tipy

Mnohí čitatelia sú na svoje knihy hákliví. Ja sama tŕpnem, keď mám niekomu požičať jednu zo svojej zbierky. Nikdy nevieme v akom stave sa nám môžu vrátiť. Písanie do knihy mi prišlo nemysliteľné. No, ako sú mozole dôkazom tvrdej práce, prečo by zažltnuté stránky a podčiarknuté vety nemohli byť dôkazom jej splnenej úlohy?...

Mnohí berú čmáranie do knihy za prečin proti prírode. Pre väčšinu z nás to predstavuje obrovskú neúctu voči knihám i budúcim čitateľom.

Nie som človek, čo by len tak zobral pero a začal čmárať do knihy. O to viac, ak viem, že nie je moja, patrí knižnici a tam ju raz odložím, ale vždycky som mala slabosť pre staré knihy, ktoré si už odslúžili svoje.

Zažltnuté stránky a pach starého papiera len znásobovali jej hodnotu.Ja som sa s tým stretla len nedávno v jednej knihe od Paula Coelha.

„Vo svojej podstate viem, že po svete sú miliardy ľudí, čo po večeroch oddychujú pri dobrých knihách, ale na druhú stranu, ich ani nestretávam na každom kroku.“

Bolo to pre mňa akýsi znak prepojenia. Posolstvo (ak to tak chcete volať). Akoby sa mi bývalý čitateľ snažil odkázať: „Pozri! Nie je to nádherná myšlienka?“

Postupom času som ich začala vyhľadávať. Chcela som vedieť, čo mi ešte môj záhadný predchodca chcel odkázať. Konečne som nebola sama. Nebola som jediná, ktorú tento príbeh očaril. Jediná čudáčka, čo ešte chodí do knižnice…

Vo svojej podstate viem, že po svete sú miliardy ľudí, čo po večeroch oddychujú pri dobrých knihách, ale na druhú stranu, ich ani nestretávam na každom kroku. Odtiaľ ten pocit prázdnoty.

Povinnosťou knihy je vkrádať sa do našich sŕdc, tak prečo mi sa na chvíľu nemôžme vkradnúť do jej stránok a zapôsobiť na ňu, ako ona zapôsobila na nás?

Však isto ste už čítali tú myšlienku, že knihu milujú tí, ktorí ich neustále majú v rukách a nie tí, ktorí ich schovávajú v skriniach. (Podľa tejto definície som ja asi mierny schizofrenik)

„Povinnosťou knihy je vkrádať sa do našich sŕdc, tak prečo mi sa na chvíľu nemôžme vkradnúť do jej stránok a zapôsobiť na ňu, ako ona zapôsobila na nás?“

Možno nakoniec úlohou knihomoľov nie je knihy si úzkostlivo chrániť, ako to často robíme, ale práve dovoliť, aby očarila aj ostatných. Skutočným barbarstvom je nechať ju stáť, spraviť si z nej výstavku, podložku pod jedlo či z nej vytrhať stránky.

Alebo ich použiť na kúrenie! O učebniciach nehovorím– to je nutné zlo, ktoré treba vyničiť (takú pliagu ani oheň nespáli).

Nesnažím sa vás teraz nahovoriť, aby ste knihu poctili všetkými gastronomickými pochúťkami v dome. Milenecky na nich zanechali odtlačky rúžov a podobne.
Nikdy neničte knihu zámerne! (Nie, myslím to vážne, ja si vás nájdem…) No malý prehrešok v podobe uhlíka je občas prejavom nadšenia.

Zniesli by ste menšie poznámky v knihách? Píšete si do kníh, lepíte papieriky alebo inak zaznamenávate pasáže, ktoré sa vám páčili. Myslíte si, že knihu treba starostlivo ochraňovať, alebo menšie zásahy jej dodávajú život?

14 komentárov

  1. Veľmi pekne napísané, niekedy tie poznámky príjemne pobavia. Nappríklad kamarát mal knihu z knižnice a keďže vedel, že po ňom ju budem čítať ja, v jednej časti mi ceruzkou napísal krátky komentár a bolo to super 😀 Komentáre ako také, ak by boli zmysluplné mi nevadia, pod podmienkou, že sú iba ceruzkou a dajú sa v prípade potreby odstrániť 🙂

    Odpovedať
  2. Tak to je pekné 😀 Ďakujem, za komentár a som rada, že sa ti článok páčil. Ja som zatiaľ nijaký veľký komentár v knihe nenašla. Skôr také vyhradené časti, výkričníčky apod.

    Odpovedať
  3. Pekne napísané, v podstate so všetkým súhlasím 🙂 malé poznámky alebo vyznačené pekné myšlienky sú odkazom, hm, možno tajnou rečou čitateľov! 😀 ale nenávidím, keď si z knižnice požičiam knihu a nájdem zašpinené strany (nie jednu, strany!) od čokolády alebo inej pochutiny 😀 to ma vie fakt vytočiť – to je barbarstvo 😀

    Odpovedať
  4. Všechno jsi vystihla.Myslím,že poznámky napsané tužkou nejsou tak špatné a aspoň vidíme,že se člověk nad tou pasaží zamyslel a nečetl pouze mechanicky stránku po stránce.Já občas vezmu barevný papír a napíšu si tam,že na téhle stránce je něco co mě zaujalo nějaká myšlenka nebo citát,který bych neměla zapomenout,ale jinak do knih nepíšu.Za to v učebnicích se bavím nad poznámkami lidí,kteří si tam psali a předělávali různá slova.V učebnicích najdete taky hrozně moc moudrostí,ale většina z nich je z hlav žáků..:D

    Odpovedať
  5. Nooo, tak moja učebnica matematiky by napr mohla byť celkom dobrá zoznamka, keďže tam zostalo číslo mojej spolužiačky. Som rada, že je po nociach nik nevyvoláva na mobil 😀

    Odpovedať
  6. Tajná reč čitateľov- nádherné!
    Priznám sa, že aj mne sa to už stalo. Potom som kričala nad knihou: "Sakra, sakra! Musí to ísť predsa nejak dole. Musí!" 😀 Drhnúť knihu nie je nič moc…

    Odpovedať
  7. Môj priatel si knihy uzkostlivo stráži a dokonca si ich bali do euro-balov 😀 hlavne tie co mi pozical a s upozornenim, ze mam na ne davat pozor, ked ich budem citat aby sa neznicili …proste na svojho terryho pratchetta neda dopusit…ja len prekrucam ocami lebo to naozaj prehana 🙂 ja nosim knihy v kabelke….v taske…v ruke ….lezi na policke ….na vankusi….na nocnom stoliku… v obyvacke…a nie nemam strach, ze sa postupne malinko tymto prekladanim nici….osobne si myslim, ze knihy by mali mat na sebe stopu pouzivania…neustaleho listovania….a neumyselne rozky stranok….je to prirodzene …a ja mu to neviem ani za svet vyvratit 😀

    Odpovedať
  8. Ja ho na jednu stranu chápem, na druhú si aj ja myslím, že už to preháňa. Pretože ak si knihy ničím sama, je to iné, ako keď mi ju niekto vráti poškodenú…

    Odpovedať
  9. samozrejme ze to nerobim naschval ale neustalim listovanim a prekladanim knih kedze citam vsade kde sa da nezabranis tomu aby bol v 100% stave 🙂

    Odpovedať
  10. Sú ľudia, ktorý majú na ničenie kníh proste talent. Aj ja ich vláčim všade. pravidelne jednu nosím do školy, ukladám ich do batohov, kufrov, nosím ich v rukách, povaľujú sa po byte na nieste, kde sa práve nachádzam. A nechápem ako to robím, ale nemám zničený jediný roh, stranu. Kamoška si kúpi knihu a príde domov a už je zničená! 😀

    Odpovedať
  11. Znám lidi, kteří z půjčených knih sundávají obaly a balí je do papíru, aby se nepoškodil povrch. A opatrně listují, aby nepoškodili vnitřek. Nevím, co je lepší, jestli nadměrně chránit knihu z úcty k ní, nebo ji trochu zaprasit s tím, že kniha není zbožňovaný předmět, ale spíš kamarádka. Já mám bohužel zlozvyk u čtení svačit, obědvat i večeřet (nadsázka), zkrátka, při čtení většinou něco žvýkám, ať jde o rohlík s jablkem, oříšky, čokoládu, brambůrky nebo nedejbožerajče. Nedejbožerajče je úplně nejhorší, protože i když si dávám sakra pozor, jakoby zákonem schválnosti při kousnutí pukne a polovina rajčete se dostane na stránku. Zuřím, okamžitě odsušuji, ale už je to tam.
    Ale jinak se snažím, knihy nezaprasit úplně.
    Na druhou stranu, kniha by měla nést stopy používání, pokud je používaná. Mírná opotřebovanost, pokrčená stránka (přeložená ve chvíli, kdy čtenář dopadne hlavou na stránku v okmažiku, kdy usne při čtení), povolený hřbet (když je knížka čtená padesátkrát, přece jen je to znát), možná i ohnuté rožky.
    Jako malá jsem pastelkama vybarvovala černobílé obrázky v jedné pohádkové knížce.
    Jako velká jsem si podtrhovala zajímavé filozofické úseky některých románů. I propiskou. Ale jen v případě, že šlo o knihy mé vlastní – co se týká půjčených knížek, tam jsem nadměrně opatrná, nesvačím, nepodtrhuji a než definitivně usnu, knihu poslušně odložím na stolek. 🙂
    Jinak, ani v případě, že jde o moje vlastní knížky, je neničím úmyslně. Přesto se tak nějak zadaří.
    P.S. teď čtu v předchozím komentáři tvou zmínku o talentu na ničení nebo neničení knížek. A hrome, něco na tom je!

    Odpovedať
  12. Hej no, keby si ju poznala, pochopila by si presne, čo tým myslím. Ona ju môže držať aj v truhle, používať pri tom rukavice, nejesť v okolí kníh a aj tak budú vypadať ako storočné! 😀 S tým vyfarbovaním som robila aj ja. 😀 To asi každé dieťa.

    Odpovedať
  13. Mám dojem že jsem na toto téma už někde článek četla.
    Neříkám, že by lidi měli knihy ničit a čmárat do ní nesmysli. Přesto by se mi líbilo najít třeba nějakou knihu a najít v ní nějaký vzkaz nebo nějaký popisek o knize a jak zapůsobila na čtenáře. Neříkám, že mám ráda staré rozpadající se knihy. Já sama je doma chráním. Nerada bych aby byli špinavé nebo olámané. Ale mít knihu, kterou měl někdo rád a je vidět, že se k ní vracel a mě se bude také líbit. Bylo by to pěkné.
    Do knih nepíšu, pokud nejsou z knihovny. =D Ne tam si jen podtrhávám třeba kvůli výpiskům a pak gumuji. Nedovolila bych si do žádné knihy psát propiskou. To je barbarské. =D
    Jo, co se týče toho citátu od Erazma, mám ho moc ráda. Je to skvělí citát. Já ho mám na profilu na databazeknih.cz =D. =)

    Odpovedať
  14. Je veľmi pekný a k téme mi prišiel fajn. Popravde, aj j som ju už niekde videla a tak ma napadlo sa vyjadriť… Krása blogu je práve si čítať vaše názory. Hore sú baby, ktoré naopak radšej píšu do svojich ako do kníh knižnice. Ja som ešte nepísala do knihy (okrem učebníc). 🙂

    Odpovedať

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude nikde zverejnená.Povinné kolonky sú vyznačené *

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

*

Lost Password