Nier je hra mnohých tvárí. Na jednej strane je to klasická RPG a len pár krokov ďalej sa z nej stáva 2D skákačka a potom zase vizuálna novela a onedlho bohapustá sekačka nepriateľov „zabi všetko čo ide“. Možno práve pre svoj zvláštny mix žánrov nie je vždy braná v kritike s nadšením, no hrá má veľa skvelých pozitív, ktoré isto stoja za zmienku. Poďme si ju teda rozobrať.

Príbeh mnohých tvárí 

Príbeh sa odohráva ďaleko za našou dobou. Svet sa za ten čas veľmi zmenil, no neklamem ak poviem, že aj tu sa história opäť opakuje.

Po katastrofe, o ktorej už pomaly ani nevieme, sa ľudia vrátili k jednoduchému životu, aký poznali ešte naši predkovia. Stroje a elektronika sa stali nebezpečnejšie než sme asi zamýšľali a neradno sa tu s nimi stretávať, no väčším problémom sú netvory zvané Shade, ktoré napádajú dediny a len málokto je ochotný sa im postaviť.

Napriek tomu, ako to asi znie, náš nespútaný hlavný hrdina sa vôbec nechce pokúšať o záchranu celého sveta. Ide mu iba o jeho dcérku Yonah, ktorá umiera na vírus Black Scrawl. A tak je odhodlaný zájsť aj na kraj pekla, len aby zachránil to najcennejšie v jeho živote.

Ako každá japonská hra, Nier sa môže pýšiť krásnym výberom atmosferickej hudby, strhujúcimi zážitkami a nemalej bolesti v srdci, keď budete vidieť utrpenie a slzy hlavných postáv.

„Čo stráca po vizuálnej stránke, kvalitne vyrovnáva strhujúcim príbehom, skvelým humor a charaktermi.“

Je pravda, že graficky nie je žiadny zázrak. Bola vyrábaná na Ps3 a svojim vizuálom až tak neočarí, to čo však stráca v jednoduchosti prostredia a vizuálnych efektov, kvalitne vyrovnáva strhujúcim príbehom, skvelým humor a charaktermi, ktoré si jednoducho zamilujete. Zároveň si nemyslím, že by sa vizuálne bol natoľko príšerný, aby sa hra nedala prežiť.

Zaujímavé na Nier je, že to, do akej miery dovolíte, aby vás hra očarila, závisí čisto len vás. Hru môžete prejsť veľmi rýchlo, nasledovať len hlavnú líniu a plniť len to, čo je potrebné alebo sa dáte na tú ťažšiu cestu a rozhodnete sa mať všetko! Poznať viac, získavať viac. Herný zážitok je čisto vo vašich rukách! (Ak ste v pohode s tým, že herný čas sa vám s tým nemálo natiahne)

„Rozuzlenie príbehov býva často satirou na celé vaše snaženie.“

Ako asi vo všetkých RPG aj tu nájdete množstvo vedľajších questov. Nemajú nič spoločné s hlavným príbehom, no práve vďaka nim lepšie spoznáte svet, dobu, v ktorej žije hlavný hrdina aj mentalitu ľudí, ktorí ho obklopujú. Vytvoríte si väčší citový vzťah nie len k postavám, ale aj celému mestu.

Zároveň sa dá povedať, že práve cez ne si hra robí srandu z hráčov ako som ja- perfekcionistov a komplecionistov, čo strávia hodiny zbieraním na vedľajších úlohách, kým sa pohnú v hlavnom príbehu.

Nielenže rozuzlenie príbehov býva často satirou na celé vaše snaženie, ale na konci som si získala reputácia „chlapíka, pre všetko“ a postavy si často neodpustili nejaký ten podpichujúci komentár, keď som im zas poslušne povedala, že výzvu prijímam. Možno aj preto, lebo úlohy v skutočnosti nie sú rozmanité, vašou motiváciou a odmenou (okrem financií) budú práve nekonvenčné príbehy a ich trefný humor.

Postavy

Okrem toho veľkou prednosťou hry sú práve charaktery. Náš hlavný hrdina nie je nijak výrazný, no kto hráva japonské hry vie, že je to zámer aby vynikla osobnosť hráča, ktorá je samozrejme jedinečná. Čo sa týka vzhľadu, budete sa musieť uspokojiť telom nabúchané päťdesiatnika so šedivými vlasmi, ktorý minimálne mne príde sympatický.

„Najväčšou výstrednosťou je váš hlavný spoločník. Lietajúca magická kniha Grimoire Weiss, ktorý je hotovou studnicou sarkazmu a provokatívnosti.“

Samozrejme sa nezaobíde bez poriadnej sexy krásky, ktorá svojim ostrým humorom, podrezaným jazykom a vulgárnosťou ani zďaleka nepripomína nežnú kvetinku. Proste drsná nezávislá žena. Ach, vôbec by som sa nečudovala ak by v množstve testosterónu prekonala aj samotného hlavného hrdinu.

(A čo by to bolo za japonskú hru, keby sa tu neuplatnilo základné pravidlo fungujúce iba v hernom svete?  No proti Kaine, ktorá doslova chodí len v spodnom prádle, podväzkoch a nočnej košieľke nemôže mať nič žiadna feministka! Hra je totiž kvalitne vyvážená! Hlavný hrdina s vymakanou hruďou a bicepsmi sa nehanbí chodiť celú hru bez trička. Takže všetko v poriadku.)

„Zásadnou slabinou je, že má pomerne pomalý rozbeh. Väčšina to tak vzdá skôr než objavia skutočný potenciál hry.“

Najväčšou výstrednosťou je váš hlavný spoločník. Lietajúca magická kniha Grimoire Weiss, ktorý je hotovou studnicou sarkazmu a provokatívnosti. Nieže by to bolo na mňa divné, že mojou obľúbenou postavou sa stane kniha, no nie je to niečo, čo práve ako hráč očakávam…

Jej zásadnou slabinou je, že má pomerne pomalý rozbeh. Väčšina to tak vzdá skôr než objavia skutočný potenciál hry. Začiatok je akýsi neurčitý a zoznamovanie sa s hrou mierne nudné. (Dokonca aj prvý výber novej destinácie, kam vás pošlú z dediny bol podľa mňa ten najhorší!) To by ste však našli pri každej japonskej hre. Aj tu platí: „tichá voda brehy myje.“  Ak vydržíte, Nier sa vám odmení.

Bojový systém

Ak by som sa mala odkloniť od príbehu, hra je taká typická sekačka s nepriateľmi. Boje sú zvyčajne pomerne jednoduché a intuitívne, na ovládanie vám stačí jediné tláčitko na útok, aj keď ich hra ponúka viac, sú pomerne zbytočné. Odrážanie nie je práve efektívne ak máte zlý odhad, takže posledná využiteľná schopnosť je úskok- a tá v niektorých prípadoch dokáže zachrániť život.

„Postupovaním v príbehu vás hra donúti vyskúšať rôzne typy zbraní.“

Čo už je zaujímavejšie máte na výber chladné zbrane či mágiu. Z nepriateľov vám padajú aj magické slová, ktoré si môžete pridať k zbraniam či mágií a dať im nejaký menší efekt navyše (lepšiu účinnosť či pomalšie odobieranie many).

Postupovaním v príbehu vás hra donúti vyskúšať rôzne typy zbraní. Čo môže aj nemusí byť na škodu, pretože štýl boja sa tým mierne líši. No môže sa vám stať, ako mne, že vám niektorý vyslovene nesadne a budete si naň dlhšie zvykať. Iste môžete sa vrátiť k starému typu. No riskujete tým veľkú stratu v damagei. A potom vám neostane nič iné, ako prejsť viac na mágiu.

„Mágia je založená na krvi. Nasávate ju z porazených nepriateľov.“

Celá mágia je založená na krvi. Nasávate ju z porazených nepriateľov, máte veľkú škálu možností a využitia, ale pravdepodobne si vyberiete dve vyhovujúce a pri tých ostanete, pretože naraz máte možnosť používať len dve z nich.

Čo je dobré, v hre sa o manu báť nemusíte. Skôr o život. Ten sa na rozdiel od mágie sám nedopĺňa a je nutné hľadať a zbierať byliny, ktoré sú však takmer na každom kroku. To isté ale nemôžem povedať o saveoch, takže by som si veľmi dobre zvážila či opustím dedinu bez uloženia hry.

Možno že bojový systém sa nezdá práve lákavý. Pravda je, že podobné hry, kde len idete a pomaly sa brodíte nepriateľmi moc nemusím, no z nejakého dôvodu je Nier naozaj zábavný.

Boje napriek menšej stereotypnosti stále bavia, bossovia aj cez horšiu grafiku pôsobia majestátne a pre ten pocit, že moji priatelia stále bojujú so mnou a nie sú ani tak neschopní, to stojí za to. Navyše sa časom zlepšujete, silniete a vylepšujete pomocou slov.

Celkový dojem

Svet je pomerne rozmanitý. Cez dedinu v horách, kde strach prerástol do takej miery, že ľudia nevychádzajú z domov, industriálnu zónu obývanú pozostatkami „modernej techniky“, prímorské mestečko, tajuplný kaštieľ, krajinu púštnych ľudí s nezmyselnými vlastnými zákonmi a pravidla. Ako náhle raz niečo navštívite už vám v ceste nik nezabráni.

„Ak chcete hru, čo bude šokovať nápadmi a poňatím, potom Nier vrelo odporúčam.“

Dokonca aj menšie zmeny v žánroch pre mňa dokopy fungovali. Práve vďaka nim je hra originálna a nestráca na dynamickosti. Je pravda, že ak natrafíte na nejaký, ktorý vám vyslovene nereže, môže to spôsobiť problémy, no ak máte otvorenú mysle a ste ochotní experimentovať a skúsiť niečo nezvyčajné, Nier nemôže byť zlá voľba.

Celkovo dávam palec hore za celkový dojem, ktorý hra zanecháva. Nemusí vyhovovať všetkých a pre jej rozmanitosť možno ani nevyhovie, no ak chcete hru, čo bude šokovať nápadmi a poňatím, vrelo odporúčam.

Máš k článku otázku alebo pripomienku?

Páčil sa ti tento článok? Podelíš o svoje dojmy z hry? Napíš mi do komentárov. Odpovedám a teším sa na všetky názory!

(Recenzia bola robená pre PS3)

Dobré

  • Výborne napísané charaktery a príbeh
  • Krásna hudba
  • Veľa hodín zábavy pri vedľajších questoch

Zlé

  • Staršia grafika

Zhrnutie

Ak by som mala Nier zhodnotiť čisto pocitovo, asi by dostal 9,5. Je to výborná hra s úžasnou atmosférou, ktorá bude len ťažko hľadať konkurenciu v hlavnom príbehu a zábavnosti vedľajších questov. Keďže je Nier straší kúsok, dá sa počítať aj z horšou grafikou. Bod dole má za to, že príbeh musíte prejsť viackrát, aby ste ho pochopili. Mne osobne ani to nevadilo, no chápem, že pre niekoho opakovanie už prejdených vecí môže byť otrava. Rovnako tak miešanie žánrov nemusí sadnúť každému. Nier svojho času predbehol dobu... A doplatil na to tým, že hra sa stala populárna až po druhom diely Nier Automata.
8.8

Skvelé

Hrateľnosť - 9
Grafika - 8
Zvukový dizajn - 10
Príbeh - 8
Vedľajšie aktivity - 9
Postavy - 9

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude nikde zverejnená.Povinné kolonky sú vyznačené *

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

*

Lost Password