Všetci sa v škole delíme na poctivcov a lotrov. Jedni používajú mozog, druhí ťaháky. Vo svete Cheating craft, ktorý vám však predstavím, podvádzanie dosiahlo stupeň za hranicami ľudskej predstavivosti.

Univerzitné skúšky sú jedným z najvplyvnejších faktorov v živote mladých ľudí.

Rozhodujú o dôstojnom osude plnom blahobytu či večným plazením sa v prachu ľudskej spoločnosti.

Pod takýmto nátlakom študenti každý deň zvádzajú bojujú na testoch a aj menšia chyba môže znamenať zničenie vlastného osudu.

Škola je ľahká ak patríte k „Učenlivým typom“, no ak je vašou jedinou zbraňou podvádzanie, musíte ísť až na doraz ľudskej fantázie.

Cheating craft som začínala pozerať s veľkým nadšením. Bol to presne ten druh prehnanej, šialenej komédie, ktorý na trhu začína celkom chýbať.

Páčilo sa mi, že sa kreatívnym spôsobom snaží spracovať tak bežnú tému ako podvádzanie na školách.

„Páčilo sa mi, že sa kreatívnym spôsobom snaží spracovať tak bežnú tému ako podvádzanie na školách.“

Určite vítaná zmena oproti romantickým komédiám a parodovanie japoského školského systému, kde verím, že to žiaci ani zďaleka nemajú tak ľahké, nalákala nejedného z nás.

„Prvých pár dielov je skutočne zábavných. Anime akoby celkovo rozvíjalo systém skúšok z Naruta.“

Moje nadšenie začalo upadať, keď som si uvedomila, že človek pri vymýšľaní stále nových podvádzacích techník musí zájsť za hranice ľudskej fantázie a autori na to nemali…

Prvých pár dielov je skutočne zábavných. Anime akoby celkovo rozvíjalo systém skúšok z Naruta, kde k tomu žiaci boli nie len nútení podvádzať, ale prichytenie znamenalo vyhadzov.

Problémom je, že ako som sa v tom začala šťúrať, zistila som, že tvorcovia prevzali nie len koncept, ale aj samotné techniky a dali im nový dizajnovský kabát. Máme tu chlapíka, čo sa hrá s ohňom, hmyzom, používa struny…

„Žiadna postava nebola natoľko výnimočná, aby si vedela získať moju priazeň.“

Najhoršie je, že ťažko tu rozprávať o nejakom deji. Ľudia zvyknú mávať predsudky voči tak krátkym anime a ťažko povedať, že či tu by vôbec väčší priestor niečo ponúkol…

Chvíľu som sa obávala či je to len mojou hlúposťou, pretože záver celého anime je akosi… mimo? Nepochopiteľný? Odveci? Pre môj vlastný pokoj v duši som zistila, že nie som jediná, čo to tak vníma.

O charakteroch sa ani nerozprávajme. Je jasné, že komédia tohto typu ide skôr po vizuálnej stránke a pri večnom podvádzaní na testoch sa len málinko poodhaľuje aspoň aký taký psychologický základ hrdinov. Dokážem tvrdiť, že žiadna postava nebola natoľko výnimočná, aby si vedela získať moju priazeň.

„Cheating craft malo obrovský potenciál, keby sa ho chytila otvorenejšia a zvrátenejšia duša.“

Po čase, aby toho nebolo málo,  Cheating craft spadne to víru stereotypnosti a nudnosti. Stále som si vedela pri dieloch dobre oddýchnuť, miestami sa zabaviť, no netreba hľadať zmysel tam, kde nie je.

Akcia je asi to jediné, čo drží túto potápajúcu loď ako tak nad vodou. Je to obrovská škoda, pretože toto anime malo obrovský potenciál, keby sa ho chytila otvorenejšia a zvrátenejšia duša. Čo už…

Máš k článku otázku alebo pripomienku?

Páčil sa ti tento článok? Chceš sa podeliť o svoje dojmy z anime? Páčia sa ti anime zo školského prostredia? Vedel by si si predstaviť prejsť na japonský školský systém? Ako mať školu aj v sobotu?

Napíš mi do komentárov. Odpovedám a teším sa na všetky názory!

(Ale nezabúdaj vyznačiť spoilery. Nekaz zážitok iným!)

Dobré

  • Zaujímavý námet
  • Vizuálna stránka

Zlé

  • Časom stereotypné spracovanie
  • Opotrebovaný humor
  • Nepochopiteľný koniec

Zhrnutie

Zaujímavý nápad, ktorý mohol dopadnúť dobre keby sa ho chytila zvrátenejšia ruka. Akcia je asi to jediné, čo drží túto potápajúcu loď ako tak nad vodou. Ak máte chuť na strelenú komédiu zo školského prostredia, skôr by vám mohol prísť po chuti Sakamoto či Psycho mob 100.
2.8

Hrozné

Príbeh (originalita, zábavnosť/hĺbka) - 4
Dej (logický sled, plynulosť, dynamickosť) - 3
Hlavná postava - 2
Vedľajšie postavy - 2

2 komentáre

  1. Vzhledem k tomu, že nám Mami-san (naše vyučující japonštiny na uni) vysvětlovala, jak přesně funguje systém v japonských školách, jaký mají denní (týdenní, měsíční, roční) režim, říkám si, že miluju svou uni a českou republiku, kde se na to s prominutím sere.
    Nicméně by mě zajímalo, jaké humory se dají vymyslet jako podvádění. My na základce fungovali na klepání, dupání, mačkání propisky, učivo na zdi za učitelkou… No srandy kopec.
    Ale víš jak. Cokoli uděláš, přijde malé japonské (čínské, korejské, vietnamské…) děcko a udělá to líp. Takže podvádění v japonsku musí být jiná liga…
    Taky přidám na seznam 😀

    Odpovedať
    • Ja som nikdy nepodvádzala, nemám na to žalúdok, ten jediný raz čo som sa o to pokúsila ma aj hneď chytili, na mne to muselo byť strašne vidieť 😀 Najlepší ťahák, čo sme s triedou vymysleli, bolo, že na zmazateľnú tabulu sme nakreslili rôzne obrázky a písmená, ktoré presne znamenali názov knihy a autora, takže o zoznam menej, čo musel mať človek v hlave…
      Cheating Craft je práve paródia na prehnaný japonský systém školstva, má to dobrý nápad, no po čase sa ten humor opakuje a koniec nikto nechápe, no prvé diely ma vážne veľmi bavili. Síce ako som vravela už v recenzií, je to ako vystrihnuté z Naruta. No brániť ti v tom nebudem, možno ťa to chytí omnoho viac, mňa to cca okolo polky prestalo, ale dopozerala som to.

      Odpovedať

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude nikde zverejnená.Povinné kolonky sú vyznačené *

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

*

Lost Password