Od určitého veku všetci prestávame veriť na rozprávky. Prestaneme si všímať monštrá pod našou posteľou, duchov chodiacich cez stenu. Saya nie. Zlo v našom príbehu dostalo jednoduché meno- Starší. Požierači ľudí robia po meste neporiadok a niekto ich musí zastaviť.

„Napriek tomu, že Blood C si nesie celkom jednoduché spracovanie, postupne sa všetko krásne zamotáva“

Saya nemala to šťastie vyrastať pod hviezdou bez príšer. Spolu so svojim otcom chránia svet od príbehu ľudožravých netvorov, ktoré sa u nás usadili pred mnohými stáročiami. Stvoreniami tak silnými, že jediná možnosť bola uzavrieť s nimi mier, ktoré stráži meč Goshinto v rukách mladých kňažiek.

Dej je v mnohých ohľadoch dosť priamočiari. Dievča s dvoma tvárami, milá, trochu pochabá stredoškolská študentka sa po nociach mení na lovkyňu démonov. Takto ide deň za dňom. Epizóda za epizódou. Nový deň, nová pieseň, škola, kaviareň a na konci poriadna spŕška krvi.

Áno, krvi tu je dosť. Nie je to práve druhý Elfen Lied ale garantujem vám, že na konci už budete prosiť: „Dosť! To by stačilo!“

Och áno, aby som nezabudla. Neviem ako sa rozhodnete toto dielo pozerať, ale české vydania si kvalitne dali záležať na cenzúre, čím zostrihali celkom podstatné scény alebo ich proste strašne nešikovne zamaskovali. Poobzerajte sa po verziách bez cenzúry, inak Blood C stráca celý zmysel. Ach! Hrom na idiotov, čo si myslia, že anime pozerajú malé deti!

„Len málo ľudí toto dielo hodnotí pozitívne. Ja hovorím, že Blood C má v sebe obrovský potenciál.“

Napriek tomu, že Blood C si nesie celkom jednoduché spracovanie, bez hlbších dialógov, úvah (až na začiatočné scény, ktoré som si vždy poriadne užívala), postupne sa všetko krásne zamotáva a koniec vám poriadne zatočí hlavu!

Ak by ste si pozreli väčšinu recenzií, len málo ľudí toto dielo hodnotí pozitívne. Ja hovorím, že Blood C má v sebe obrovský potenciál. Saya mi v chmúrnych dňoch vedela zdvihnúť náladu. Jej úprimný pozitivizmus a dobrá nálada je priam nákazlivá.

V mnohých ohľadoch mi pripomínala Naruta. Saya nie je typ bojovníka roka. S mečom v ruke, bez zvláštnych schopností proti mnohonásobne silnejšiemu krvilačnému monštru… Často sa mi zdalo, že medzi prehrou a víťazstvom stála len obrovská sila jej presvedčenia.

Možno sa zdá, že dynamika bojov trochu upadá, keďže Say od začiatku používa rovnaké techniky. Mňa skôr prekvapila vynachádzavosť Starších pri mlsaní ich ľudských obetí.

„Blood C má svoje chyby, no je to séria čo dokáže zaujať.“

Aby som zabránila výhradám voči hlavnej hrdinke, musím povedať, že spočiatku vystupuje ako naivná trubka. Jej povaha sa nemusí zapáčiť všetkým.

No odhaľovaním tajomstiev sa pomaly vyvíja– a vo filmovom pokračovaním ( Blood C – Last dark) Saya z prvej epizódy vôbec neexistuje. Jej odvaha postaviť sa na druhý deň opäť na nohy a vykročiť s úsmevom a pesničkou na perách, napriek hrôzam šíriacim sa mestom, je celkom inšpiratívna.

Kresba je veľmi príjemná. Hudba openingu, kde sa stretáva japončina, angličtina a francúzština, je jedna z najlepších, aké poznám.

Čo vám mám viac povedať? Blood C má svoje chyby, no je to séria čo dokáže zaujať. Neočakávajte veľa a pokúste sa na to pozerať z pohľadu, čo všetko vám Blood C može ponúknuť. Podľa môjho názoru toho nie je málo. Takže-dať šancu. Tak znie moja rada…

 

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

*

Lost Password